top of page

Ruža ako symbol

Už  v staroveku bola ruža obľúbeným kvetom a na hlavách  starých Rimanov a Grékov sa často objavovali vence uvité z ruží. Stále je medzi kvetmi stredobodom záujmu a právom jej patrí prívlastok – kráľovná kvetín.

Pre ázijské národy je hlavným predstaviteľom flóry a zástupcom kvetov  - Lotos (Nelumbo). Lotos je vo východnej kultúre uznávaný ako symbol stelesnenia čistoty a krásy. V niektorých náboženstvách, najmä v budhizme, sa jeho prostredníctvom  zobrazuje kultúra ľudského ducha. Hoci lotos vyrastá z bahna, jeho kvet sa na vodnej hladine rozvinie do krásy a je úplne čistý. Medzi historickými pamiatkami často nachádzame veľa podôb Budhu a lotosový kvet. 


V kresťanskom svete sa protiváhou lotosu stala ruža.

Má  dlhú a pestrú históriu. Pramatkou ruží, ako ich poznáme dnes, bola Ruža šípková (Rosa canina), z nej sa v priebehu storočí vyšľachtila viac ako stovka rôznych zaujímavých odrôd. 

Kresťania najskôr ružu chápali ako pohanský symbol, až neskôr sa z nej stal symbol čistoty a cudnosti. Dodnes poznáme v kresťanstve modlenie - ruženec, ktoré  pripomína zvláštne postavenie kvetu ruže v kresťanskej viere.

Symbol kvetu ruže používali v minulosti významné rodiny a panovnícke rody, ktoré si ho dávali do svojho erbu. 

Známa je „vojna ruží“ z 15. storočia, v ktorej v Anglicku proti sebe bojovali dve mocné panstvá (York a Lancaster), jedni mali vo svojom erbe bielu ružu, druhí červenú. Zmierenie obidvoch rodov vytvorilo „tudorovskú ružu“ – kyticu z bielych a červených kvetov, ktorá znamenala porozumenie a zjednotenie. 

Na Slovensku nájdeme veľa obcí, ktoré majú ružu vo svojom znaku. Trojružu majú vo svojom erbe, napríklad, Bánovce nad Bebravou, Košice – Krásna, Prešov, ale aj Ivanovce v okrese Trenčín, Klokočov na Kysuciach, obec Žabokreky v okrese Martin. Mesto Ružomberok má ružu, prestrelenú šípom, nielen vo svojom renesančnom erbe, ale aj priamo v názve mesta. Veľa ďalších miest a obcí používa ružu vo svojich symboloch. 

V sortimente ponúkame viac ako 10 000 prípravkov na starostlivosť o zdravie pre všetkých. Malých, veľkých, starých, chorých, zdravých, diabetikov, celiatikov, športovcov, vegánov, zástancov homeopatie, bioštýlu, zdravého životného štýlu a iných.

Lekarentriveze.sk

Ruzovy.

Ak sme v úvode spomínali Áziu, treba pripomenúť, že za miesto pôvodu a zrodu ruže sa považuje stredná Ázia, odkiaľ sa rozšírila do Európy a Ameriky, do Číny a Indie a cez Stredomorie do severnej Afriky. Ešte aj dnes sa v týchto oblastiach stretneme so známymi druhmi divých ruží. 
Koncom 19. storočia sa zvýšil záujem pestovateľov o ruže a hľadali sa spôsoby šľachtenia nových, dlho kvitnúcich, odolných odrôd. Vyšľachtilo sa množstvo nových farieb, ich odtieňov a kombinácií.

Ohniva.

Z farieb prevláda ruža červená, ktorá je predovšetkým symbolom lásky. Staroveké mýty hovoria, že najskôr existovala  biela ruža, ktorá bola zasvätená bohyni lásky Afrodite. Keď Afrodita bežala za svojim umierajúcim milencom Adonisom, pichla sa o tŕň ruže a tá sa jej krvou sfarbila na červeno. Odvtedy sa stala červená ruža symbolom vášnivej lásky, ktorá prekoná aj smrť.

Cervena.

Avšak červená ruža má aj inú symboliku. V kresťanstve sa považuje červená farba ruží za znak Kristovho utrpenia a jeho bolestnej smrti na kríži. 

Biela.   Biela ruža je znamením čistoty, úcty a pokory. 
   V niektorých častiach sveta a kultúrach sa biele ruže kladú na hroby zosnulým deťom a mladým ľuďom, čím sa vyjadruje ich nevinnosť.
 

   Ruzova.

Ružová ruža symbolizuje šťastie a radosť. Táto farba ruží sa pomerne často používa pri tvorbe kytíc pre nevesty. 

Zlta.

Žltá farba ruže vyjadruje dva úplne odlišné pocity. 
Pre európske národy je farbou slobody  a spokojnosti, ale u moslimského ľudu je znakom žiarlivosti, zrady a cudzoložstva. Kruh.jpg

Symbolika ruže pozostáva z jej piatich lupeňov rozložených do kruhu, čo symbolizuje večnosť, slnko, dokonalosť. 

Nech už má ruža akúkoľvek farbu, ak je darovaná z lásky, vždy človeka poteší a urobí mu radosť.

Prezdravie.sk

Internetový obchod s produktmi pre zdravie Prezdravie.sk s doplnkami stravy, prírodnou kozmetikou, zdravotnými prístrojmi a zdravou výživou na Slovensku odteraz aj v našej sieti

Prinášame vám vylepšené potraviny, ktoré obsahujú:
0% konzervantov, éčok a chémie
0% bieleho a rafinovaného cukru
0% lepku, pšenice, kukurice a sóje
0% akrylamidov a mykotoxínov
100% prírodných surovín a zdravú formu energie

Powerlogy.com

Ruže nás svojím dokonalým pôvabom, vôňou a rozmanitosťou neprestávajú fascinovať. Viete, aké sú pôvodné druhy ruží a kde rástli? A ako započalo a pokračovalo šľachtenia týchto krásnych rastlín?
Autor
Václav Větvička
Spolužitie človeka s ružami - alebo lepšie využívanie ruží človekom - sa datuje odpradávna. Dokonca existuje prastará povesť o tom, že keď sa ľudské kmene rozchádzali z hypotetickej kolísky ľudstva, vzali si so sebou každý svojou ružu. Indoeurópania ružu keltskou (Rosa gallica), arabsko-semitské kmene ružu damašskou (Rosa x damascena), turecko-mongolskej ružu žltú (Rosa lutea) a Východoasiaté ružu čínsku (Rosa chinensis). Z tohto hľadiska možno tieto botanické druhy považovať za historické - ale je to len povesť, zachytená
dendrologem Koch.

Rosa gallica "versicolor"

Prvé pestované ruže
V našom európskom meradle patrili k prvým pestovaným ružiam poloplné a plnokveté odrody ruže keltské (Rosa gallica) a (možno) z nej odvodené ruže (Rosa x centifolia), vrátane tzv. Penových. Je zaznamenané, že cisárovná Josefina mala začiatkom 19. storočia pri zámku Malmeison pri Paríži zbierku asi 300 odrôd ruží keltských a stolistých. Nevylučujem, že medzi nimi mohli byť aj plnokveté ruže biele, Rosa x albumu.

Rosa x albumu 'Suaveolens'

K najstarším kultúrnym ružiam (stále v európskom kontexte, pretože východnej Ázie sa uberala svojou cestou) patrila napr. Tzv. Rosa mundi, Rosa gallica'Versicolor's bieločervená prúžkovanými korunnými lístky. Rosa gallica var. officinalis, tzv. "ruže lekárnikov" alebo "ruže z Provence", bola tiež v Európe pestovaná a užívaná možno už od stredoveku.

V alpských krajinách rastúce ruže májová (Rosa majalis) existuje aj v plnokveté, spontánne vzniknuté odrode'Foecundissima', pestované snáď po stáročia v podhorí Álp. Odtiaľ sa oi. Dostala aj na naše územie, napr. K brehom Vltavy v Lenore. Zenit pestovanie mala na prelome 18. a 19. storočia. Podľa tejto epochy sa jej tiež hovorievalo "empírová ruže".

ruža májová (Rosa majalis)

Tajomná ruže dávneho Orientu
Poodstoupíte Ak trochu východnejšie, tak k starým či historickým ružiam dozaista patrí ruža damašská, Rosa x damascena. Jej pôvod je zahalený tajomstvom, ide pravdepodobne o kríženca rozmanitých rodičov, takže existujú najmenej dve "línie" označované ako Rosa x damascena. Do európskej kultúry prenikla z Blízkeho východu najvýznamnejšie v bulharskom Kazanlaku, a tam pestovaná sa stala zdrojom obľúbené silice, tzv. Ružového oleja.

ruže damašská
Od sýrskeho Damasku je len kúsok do Mezopotamie a do niekdajšej Perzie, kde bola pravdepodobne dlhé stáročia pestuje plnokvetá odroda tamojšej ruže perzské či páchnuce, Rosa foetida, dnes označovaná ako kultivar'Persian Yellow'.

Počiatky šľachtenie ruží
Prevratom v pestovaní ruží bolo 19. storočia. K prvým zámerne šľachteným (ktovie?) Patria tzv. Burbonky. Na ostrove Réunion (vtedy Île de Bourbon) pestovali vedľa seba importovanú ružu čínsku a ružu damašskou. Kríženec bol plnokvetý, ružový až červený a stal sa po roku 1817 základom celej rady odvodených odrôd, napospol označovaných ako burbonky.
V rovnakej dobe sa objavili tzv. Noisettky, Rosa x noisettiana, pravdepodobní kríženci ruže čínske a ruže mošusové, Rosa moschata. Boli aj bielokveté a žltokveté, plnokveté však málo odolné. Ruže z oboch menovaných skupín kvitli v sezóne len raz.

Queen of Bourbon

Ruže moderné a historické
Po ďalších importoch z východu, najmä tzv. Rosa odorata vznikalo väčšie množstvo krížencov, medzi nimi aj tzv. Čajové ruže (ku ktorým ale mali patriť len odrody s "čajovú" vôňou kvetu). Objavili sa aj odrody opakovane kvitnúce, ktoré boli označované ako remontantky. Typickou bola zrejme bielokvetá odroda'La Reine' z roku 1842. Ďalšie hybridizácie, prebiehajúce často paralelne vedľa seba u rozmanitých záhradníckych firiem po polovici 19. storočia, vyústili vo "vytvorenie" hybridných, opakovane kvitnúcich veľkokvetých odrôd, označovaných dodnes ako čajohybridy.

Prvým čajohybridem bola odroda'La France', kríženec remontantky'Mme Victor Verdier' ​​s čajovkou'Mme Bravy'. Na trh bola uvedená v roku 1867 a tento rok by bolo možné považovať za zlomové dátum. Od'La France' sa už hovorí o moderných ružiach. Čo bolo pred ňou, sú ruže "historické".
Malá poznámka na koniec: Anglický šľachtiteľ David Austin objavil "niku" v súčasnom šľachtenia ruží. Nádherné vlastnosti historických ruží skombinoval s vlastnosťami ruží moderných, teda s dlhým opakovaným kvitnutím a s odolnosťou k vonkajším vplyvom. Vznikla rada tzv. Anglických ruží, dnes veľmi obľúbených, ktorá ťaží z dobrých základov svojich rodičov - a z chytrosti a umu

bottom of page